Obstojí Radičová v dedinskom kole svetovej ligy?

Búrka, ktorá sa strhla po hlasovaní Ivety Radičovej za jej poslaneckú kolegyňu, je poučným príbehom. Vypovedá však iba o biede slovenskej politiky a strate súdnosti. Uvedomiť si, že o morálke hovoria politici, ktorí len pred chvíľou posvätili nevýhodný a dlho utajovaný "presun" miliónov eur od štátu ku kamarátskym firmám a nezdráhali sa zatĺkať podvodné podpisovanie neprítomného poslanca, je výsmechom zdravého rozumu.

Keby bola chyba Ivety Radičovej latkou, ktorá by politika automaticky diskvalifikovala zo súťaže, mohli by sme rovno vyzvať všetkých slovenských politikov, aby sa vzdali svojich mandátov a vyhlásiť „rozpad“ štátu. Ukotvenie prípadu do slovenských pomerov je síce dôležité, nevypovedá však o podstate problému.

Cez aké kritériá teda prípad hodnotiť? Navrhujem princípy, úmysel, otvorenosť, nebezpečnosť konania a dôveru.
Cez latku princípov tento skutok v nijakom prípade nepreskočí. Pre demokraciu je mimoriadne dôležité, aby z pravidla, že mandát sa vykonáva osobne, neexistovali výnimky. Dôsledky, ktoré by takéto otvorenie Pandorinej skrinky prinieslo, si radšej nepredstavujme. Preto je dôležité, aby v parlamente existovali nástroje, ako podobné prípady objektívne preveriť a sankcionovať.

Úmysel je dôležitým faktorom a v tomto prípade pôsobí ako poľahčujúca okolnosť – poslankyňa Rosová nevníma incident ako poškodenie svojich práv a hlasovala by rovnako. Nebezpečnosť konkrétneho prípadu teda nie je významná, aj keď nebezpečenstvo narušenia princípu ako takého, túto okolnosť prevyšuje.

Kritérium otvorenosti je veľmi ošemetné a v tomto prípade nemá znamienko – na negatívnej strane stojí fakt, že keby nebola Iveta Radičová prichytená, verejnosť by sa o chybe nedozvedela – na pozitívnej strane sa zasa usadil celkom významný precedens: politička sa priznala, vysvetlila dôvody a bola ochotná prijať dôsledky.

Po princípoch je zrejme najdôležitejším kritériom dôvera. Stratila alebo nestratila Radičová dôveru svojich voličov? Odpoveď na otázku môžu samozrejme poskytnúť iba voliči poslankyne, tí však na to momentálne nemajú priestor. Ak sú pre nich slová o politickej kultúre rozhodujúce, dôveru v poslankyňu mohli stratiť. Ak vnímajú tento prípad cez prizmu jej dlhšieho pôsobenia a uvedených poľahčujúcich okolností, mohli jej pokojne prepáčiť a čin vyhodnotiť ako skrat.

Deklarovanými princípmi si Iveta Radičová nastavila latku vlastnej politickej kultúry na slovenské pomery mimoriadne vysoko. Ak ich myslí vážne, najčistejšie by hádam bolo nechať rozhodnúť voličov. Napríklad tak, že sa vzdá mandátu a voličov osloví v najbližších voľbách. To by však už hrala svetovú ligu. Do dedinských štandardov by tým napokon vniesla celkom slušný vietor!

Pravda, 23.4.2009