O monitoringu fair play

12. august 2002

Keď ohlásila svoju činnosť iniciatíva na podporu fair play v predvolebnej kampani, jej etický kódex ochotne podpísali všetky strany, ktoré sa zvyknú označovať ako demokratické.

Otázkou je, ako si uvedomovali praktický dosah svojho záväzku. Tým, že sa zaviazali dodržiavať pravidlá etického kódexu iniciatívy, sa zároveň vystavili kontrole Aliancie na podporu fair play, ktorá však nemôže byť založená na ničom inom, než na vyhodnocovaní rôznych podnetov vo vzťahu k tomuto kódexu. Takýto monitoring kampane vytvára len nepriamy tlak na etické správanie strán, určite však vytvára tlak na to, aby sa strany snažili nebyť z hľadiska zvolenej metódy kritizované za neférovosť. Keďže metódy práce aliancie sú verejné, každá strana mala možnosť prispôsobiť svoju prezentáciu prijatému záväzku. 

Je pravdepodobné, že viaceré tak spravili - podnety proti strane ANO stále nie sú doriešené, kontroverzné plagáty Smeru porovnávajúce veľkosť nohy Mikiho, Vlada a Róberta už dávno nie sú aktuálne. Monitoring nákladov na kampaň má tiež viacero slabých miest - aliancia je schopná relatívne dobre vyhodnocovať billboardy, ale už napríklad trojboké hranoly s plagátmi R. Fica, ktorými je obsiata Bratislava, vyhodnocované nie sú. Iniciatíva navyše hodnotí len správanie strán, ktoré podpísali etický kódex - tie, ktoré ho nepodpísali, sa zdanlivo vyhli akejkoľvek kritike. Napokon, zrejme najväčšou slabinou Aliancie na podporu fair play je skutočnosť, že vznikla relatívne neskoro - predvolebná kampaň fakticky beží prinajmenej od začiatku roka, hoci napríklad Smer prvé plagáty vyprodukoval už podstatne skôr. Napriek tomu sú jej výsledky cenné, je však potrebné ich hodnotiť s uvedomením si vyššie uvedených obmedzení. Zuzana Martináková emotívne reagovala na skutočnosť, že koalícia kritizovala za neférovosť práve výrok M. Dzurindu (o tom, že Rusko je rafinovaný manipulátor) - je však potrebné si uvedomiť, že komisia iniciatívy pracuje od júna 2002 a hodnotí len prijaté podnety na politické strany, ktoré podpísali kódex. Reakcia I. Šimka na výrok komisie bola teda adekvátnejšia - skutočnosť, že komisia hodnotila negatívne Dzurindov výrok, akceptuje s tým, že to nič nemení na dôvodoch, ktoré predsedu vlády na vyslovenie kritizovanej vety viedli. 

Ak si uvedomíme, že iniciatíva pracuje aj naďalej, bolo by aj pre zástupcov SDKÚ rozumnejšie upraviť svoju rétoriku tak, aby sa nedostávala do rozporu s kódexom - na druhej strane dávať podnet vždy vtedy, keď podľa nich poruší kódex niekto iný. Táto iniciatíva je prvým pokusom vniesť do chaotického a neveľmi etického sveta predvolebnej kampane objektívne kritérium na hodnotenie férovosti. Toto kritérium nevypovedá priamo o etike politických strán (objektívne kritérium pre etiku v širšom slova zmysle zrejme ani nie je možné vytvoriť), vypovedá však o správaní strán vzhľadom na etický kódex, ktorý si každý môže pozrieť na internete (www.infovolby.sk). Pre každého, kto sa so zásadami tohto kódexu dokáže stotožniť, by malo byť dobrou správou to, že na Slovensku existuje iniciatíva, ktorá evidentne zužuje priestor na neetické konanie tým, že vyvíja tlak na dodržiavanie kódexu. Mimochodom, tak isto sa dá veľmi presne ukázať na tie strany, ktoré sa podpisu etického kódexu vyhli. 

(Autor pracuje v treťom sektore)

12.08.2002; Sme; s.8; Daniel Forgács

Scrolltotop-sk