Kauza emisie

15. január 2010

Prinášame zhrnutie, o čo ide, čo sa vlastne stalo a čo znamená emisný škandál, ako aj vysvetlenie, čo hrozí, ak sa kauza nevyrieši.

O čo teraz ide v kauze emisií? Firma Interblue Group (prípadne jej možný nástupca) majú až do roku 2012 právo kúpiť od Slovenska emisie za veľmi nevýhodných podmienok pre Slovensko. Už predajom emisií v roku 2008 prišlo Slovensko zrejme o zhruba 75 miliónov eur, ktoré mohli slúžiť v prospech daňových poplatníkov. Najdôležitejšou otázkou ostáva, či existujú spôsoby, ako zmluvu zrušiť a oslobodiť Slovensko od tohto nevýhodného obchodu.

Firma Interblue Group sa zaviazala doplatiť za emisie dodatočných 15 miliónov eur, ak jej Slovensko odovzdá výročné správy a správy o použití prostriedkov z predaja emisií v súlade so zmluvou. Mala tak urobiť do roka po prevode emisií.

Čo sa vlastne stalo?
Vlastníci zrušili firmu Interblue Group (LLC – s.r.o.) v štáte Washington a založili firmu Interblue Group Europe vo Švajčiarsku (akciová spoločnosť). Nie je známe, či je švajčiarska firma naozaj legálnym právnym nástupcom washingtonskej firmy a či vôbec Interblue Group viedla záväzok 15 miliónov eur voči Slovensku a napokon ani to, či tento záväzok prešiel / bol prevedený na švajčiarsku firmu.

Čo tento stav znamená?
Ak je švajčiarska firma legálnym univerzálnym právnym nástupcom (musí to byť verejne známy fakt a musel sa udiať v súlade so zákonmi štátu Washington a Slovenska), treba zistiť, či eviduje záväzok voči Slovensku. Ak švajčiarska Interblue nie je legálnym nástupcom, treba preskúmať, či firma Interblue Group zanikla v súlade s právom štátu Washington  a okamžite podniknúť príslušné kroky (napr. zváženie podania trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa, využiť zákonné možnosti štátu Washington na vymoženie pohľadávky – lehota 3 roky po zániku firmy).

Čo hrozí, ak sa kauza nevyrieši?
Slovensko môže prísť o obrovské finančné prostriedky za predaj ďalších emisií až do roku 2012, ku ktorému sa zaviazalo a môže stratiť aj 15 miliónov eur, ktoré mala firma doplatiť.

Firma môže naťahovať čas, aby majetok / zisk za predaj emisií z firmy odišiel na tretie osoby a bol prerozdelený medzi skutočných vlastníkov firmy. Firma Interblue Group mohla byť len sprostredkovateľom, za ktorým sa skrývali skutoční vlastníci. Mohla byť zaregistrovaná v prostredí, ktoré umožňuje legálne skryť skutočných vlastníkov, poskytuje výhodné daňové podmienky, má málo požiadaviek na existenciu firiem, umožňuje im jednoduchý a rýchly vznik aj zánik a nevyžaduje veľkú transparentnosť údajov o jej finančnom stave. 

Robí minister životného prostredia niečo preto, aby získal 15 miliónov eur za emisie?
Verejnosť nemá konkrétne informácie o tom, či minister podniká kroky, ktoré má zo zákona k dispozícii. Medializuje iba zámer rokovať s predstaviteľkou firmy, pričom toto stretnutie nie je nevyhnutné a minister nemá dôkaz, že firma je legálnym nástupcom pôvodného zmluvného partnera. Minister životného prostredia by mal verejne vyhlásiť, či jeho ministerstvo súhlasilo z prechodom / prenesením záväzku z firmy Interblue Group na švajčiarsku firmu Interblue Group Europe.

Ako sa možno dozvedieť, že švajčiarska Interblue je naozaj nástupcom washingtonskej Interblue?Tento fakt by mal byť verejne známy a prístupný z verejných zdrojov, aké sú obvyklé v štáte Washington. Slušní podnikatelia takéto skutočnosti vopred a dobrovoľne oznamujú svojim obchodným partnerom. 

Čo by mal minister robiť? Aké existujú nástroje?

  1. Overiť si z verejných zdrojov, či je švajčiarska Interblue legálnym právnym nástupcom washingtonskej Interblue.
  2. Zistiť, čo sa v skutočnosti stalo – či firmy evidujú záväzok voči Slovensku a či prešiel na švajčiarsku Interblue.
  3. Ak ani jedna Interblue neuznala, že Slovensku dlží 15 miliónov eur, minister by sa mal okamžite obrátiť na orgán OSN (The United Nation Framework Convention on Climate Change and Kyoto Protocol), aby vyriešil tento rozpor, ako mu to umožňuje zmluva o predaji emisií.
  4. Ak spomínaný orgán OSN potvrdí, že Slovensko má nárok na spomínaných 15 miliónov eur, minister by mal okamžite začať peniaze vymáhať – či už od švajčiarskej firmy alebo zaniknutej washingtonskej firmy.
  5. Ak minister zistí, že švajčiarska firma nie je legálnym právnym nástupcom washingtonskej Interblue alebo neexistuje iný právny nástupca, mal by vyhlásiť zmluvu o predaji emisií za neplatnú, okamžite vymáhať pohľadávku v štáte Washington, preveriť, či firma zanikla v súlade so zákonom a zvážiť podanie trestného oznámenia voči predstaviteľom Interblue Group.  

Kto je to Jana Lütken?
Jana Lütken bola manažérkou a spoluvlastníčkou firmy Interblue Group vo Washingtone. Mohla však len legálne kryť skutočných vlastníkov. Jana Lütken zodpovedá ako riaditeľka za „trustové“ služby OnyxGroup, teda za služby poručníka, ktorý zakladá a manažuje pre klientov firmy vo Švajčiarsku, ale aj off-shore lokalitách.

Propagácia

Dajte vedieť o skupine "Interbluetken Group a.s." na Facebooku svojim priateľom, známym alebo návštevníkom vašich webových stránok prostredníctvom našich propagačných bannerov. Na tejto stránke sú vám k dispozícii propagačné bannery, ktoré môžete umiestniť na váš blog či web. Stačí, ak si vyberiete banner a html kód umiestnený pod ním, skopírujete na vašu stránku.

Veľkosť banneru je 100 x 100 pixelov

Interbluetken Group

Veľkosť banneru je 250 x 37 pixelov

Interbluetken Group

Veľkosť banneru je 430 x 64 pixelov

Interbluetken Group

Scrolltotop-sk