Zarobil na emisiách vysoko postavený úradník ministerstva?
Aliancia Fair-play si vyžiadala uznesenia švajčiarskej prokuratúry, ktorými zastavila vyšetrovanie prípadu našich emisných kvót. Vyplýva z nich, že z obchodu mohol profitovať vysoko postavený úradník Ministerstva životného prostredia, ktorý na ňom pracoval do roku 2009.
V švajčiarskej banke Credit Suisse sa na jar 2009 totiž identifikoval ako ekonomický beneficient (teda konečný prijímateľ finančnej výhody) podozrivého peňažného toku vo výške 3,8 milióna dolárov od jednej z cyperských firiem. Koncom roka 2011 informovala Credit Suisse švajčiarskych prokurátorov, že táto osoba sa prihlásila k ďalším dvom účtom firiem z Cypru a Belize.
Jeho funkciu označili Švajčiari titulom „Sekretär“, bližšie vysvetlenie však odmietli poskytnúť. Podľa našej rešerše sa tento termín v Švajčiarsku používa pre označenie pozície porovnateľnej so štátnym tajomníkom, vedúcim úradu či iným vysoko postaveným ministerským úradníkom.
Tieto prevody vyšetrovali Švajčiari v súvislosti so slovenským predajom emisných kvót a všetky bankové podklady odovzdali pred zastavením tamojšieho stíhania slovenským orgánom činným v trestnom konaní.
Transakcia v podobnej výške, či s podobným dátumom alebo osobou sa však nenachádza v schéme zverejnenej poslancom NR SR Danielom Lipšicom, ani v zoznamoch slovenskej prokuratúry. Aliancia Fair-play sa Špeciálnej prokuratúry SR v otvorenom liste pýta, prečo sa taká osoba v zverejnených materiáloch nenachádza, o koho ide a prečo zastavila trestné stíhanie, ak poznala identitu človeka, ktorý namiesto zastupovania štátu v emisnom obchode z predaja emisií profitoval.
„Dokumenty švajčiarskej prokuratúry vyvolávajú otázku, aké ďalšie informácie pred nami naši prokurátori zatajili,“ povedal médiám Pavol Lacko z Aliancie Fair-play. Podľa Aliancie navyše tieto informácie vrhajú zlé svetlo na dôveryhodnosť záverov našich orgánov činných v trestnom konaní ako aj na podrobnosť samotného vyšetrovania.
Ako totiž Švajčiari ďalej uvádzajú, Slováci počas spolupráce s nimi popísali, ako sa rozdeľovanie zisku z emisného obchodu malo maskovať cez splatenie údajných preddavkov, vyrovnanie fiktívnych pohľadávok či splatenie v skutočnosti neposkytnutých pôžičiek medzi zúčastnenými firmami. Podľa expertov sa fingované pôžičky, preddavky či pohľadávky dajú odhaliť len pohľadom do účtovníctva daných firiem. Vyvstáva teda otázka, či slovenské orgány vôbec tieto podklady preskúmali.
Stiahnite si uznesenia švajčiarskej prokuratúry
V Bratislave, 2.4.2014
Viac informácií o kauze emisie.
